Miriamka

V prostriedkoch masovej komunikácie (rozhlas, televízia, tlač) sa zásadne používa (hoci podľa mňa je výstižnejšie povedať by sa mala používať) spisovná slovenčina. Pracovníci týchto inštitúcií sa osobitne pripravujú na výkon svojho povolania a v ich odbornej (vysokoškolskej i stredoškolskej) príprave v spoločenskovedných disciplínach je i jazyková príprava. V týchto inštitúciách pracujú aj jazykoví špecialisti (pedagógovia profesionálnych pracovníkov, t . j. hlásateľov, redaktorov, moderátorov). Vo vydavateľstvách pracujú zasa jazykoví redaktori. Žiaľ, jazyková kultúra rozhlasu a televízie nemá štandardne vysokú úroveň. Z týchto médií sa denne ozývajú prejavy s nižšou i nízkou jazykovou kultúrou textových podkladov a prednesov. Ich šíriteľmi sú aj profesionálni pracovníci rozhlasu a televízie.

Pôsobením prostriedkov masovej komunikácie je spisovná slovenčina sústavne prítomná na území celého Slovenska. Jazyková úroveň prostriedkov masovej komunikácie rozhodujúcou mierou ovplyvňuje úroveň jazykovej kultúry slovenčiny. (Kráľ, Rýzková, Základy jazykovej kultúry 1990, s. 113).

S jazykovou úrovňou prostriedkov masovej komunikácie nemôžeme byť spokojní. V tejto zložke pôsobenia nedostatočne spĺňajú očakávania, požiadavky a potreby v našej spoločnosti. V rozhlase a televízii možno oddeliť dve skupiny pracovníkov – skupinu hlásateľov a skupinu ostatných pracovníkov. Všeobecne možno povedať, že skupina hlásateľov rozhlasu a televízie má vyššiu úroveň jazykovej kultúry (kanály STV). Priemer jazykovej úrovne redaktorov, komentátorov a moderátorov je zreteľne nižší, v niektorých prípadoch je stav nedobrý. Sú to zväčša prípady, kde technika reči je na nízkej úrovni. Reprezentuje stav bežného nekultivovaného rečového prejavu, ktorý môže uspokojovať potreby súkromného osobného styku a komunikácie v úzkom pracovnom prostredí, no nespĺňa kritériá, ktoré sa dnes spontánne a všeobecne kladú na verejné prejavy. Neplnia ani špeciálne kritériá na rečové prejavy v hromadných oznamovacích prostriedkoch, kde sa kvalita signálu pokladá za základný predpoklad dobrého a účinného pôsobenia.

Postoj rozhlasových a televíznych pracovníkov sa zakladá na podcenení jazykovej úrovne poslucháčov. Kultivovaní poslucháči ho tak aj interpretujú a vytvárajú si negatívny postoj k hovoriacemu. Podceňovanie poslucháča sa prejavuje aj vo frázovitom a klišéovitom vyjadrovaní, v exponovaných, zveličených a ošúchaných obrazoch, v nedbanlivej a povrchnej formulácii myšlienok prejavujúcej sa v nelogickostiach, nejasnostiach, nepresnostiach, v prázdnom verbalizme. (Kráľ, Rýzková, Základy jazykovej kultúry 1990, s. 118)

O priazeň diváka na Slovensku sa usiluje niekoľko najväčších televíznych staníc komerčného charakteru /konkrétne TV Markíza a TV Joj/, verejnoprávna televízia STV vysielajúca na dvoch okruhoch. Základom existencie každej televízie je prilákať pred televízne obrazovky čo najviac divákov, k čomu im slúžia zábavné programy a filmy, ktoré väčšinou uvádzajú a predstavujú moderátori, čo ich robí čiastočne zodpovednými za úspešnosť programovej skladby.

Komerčné televízie sa úplne zbavili moderátorov uvádzajúcich jednotlivé časti programu, ponechali si iba moderátorov spravodajstva a moderátorov priamo uvádzajúcich jednotlivé relácie. V TV Markíza si môžeme všimnúť, že väčšina moderátorov má vek medzi 27 až 35 rokov a mladé, nové tváre je možné vidieť málokedy. Ale vzhľadom na ich vek by sme mohli očakávať kvalitný rečový prejav, ten je však skôr výnimkou. Veľmi často pred kamerami zaznejú slangové slová, ktoré som ochotná pripustiť iba v reláciách pre mladých, pretože v nich s naškrobeným prejavom nepochodia. Niektorí hovoria veľmi rýchlo, iní zas nezáživne pomaly, čo však súvisí so štruktúrou osobnosti .

Moderátori TV Markíza sú draví, rýchli a flexibilní, čo im však nedáva právo byť drzými a niekedy do značnej miery až arogantnými. Neslušné je aj prerušovanie výpovede hosťa, čo je však v politickej publicistike akou je napríklad relácia Sito dovolené, pretože politici bývajú väčšinou neoblomní a rozprávajú aj vtedy, keď na to nemajú priestor. V TV Markíza si môžeme povšimnúť aj približne rovnaké zastúpenie oboch pohlaví moderátorov, čo v STV neexistuje. STV uprednostňuje moderátorky už roky osvedčené, avšak s výborne vyvinutým a kultivovaným prejavom na vysokej úrovni. Môžeme tu vidieť aj niekoľko nových tvárí, ktorým však ich mladosť neuberá na rečových kvalitách a to sa týka aj malého počtu moderátorov – mužov. Chýba im však dynamika a pružnosť, čo však asi súvisí s postavením STV ako verejnoprávnej inštitúcie. A nesú si so sebou spomienku letargie a spánku spred roka 1989.

Štandardom moderátorov STV je optimálne tempo reči, správna výslovnosť, používanie výlučne spisovných slov, čo je takmer ideálna kombinácia. Na rozdiel od TV Markíza sú jednotlivé časti programu uvádzané moderátormi, čo je však už prežitkom minulosti. TV Joj sa môže programovo i kvalitatívne stotožniť s TV Markíza. Využíva mladých moderátorov, plných energie a dynamiky. Niekedy sa však vyskytnú chyby v hlavnom spravodajstve, ktoré je v najsledovanejšom čase, čo sa však stáva aj v Markíze. Takéto niekedy nenápadné chyby sa dostávajú do povedomia divákov a tak sa ďalej rozširujú.

Z tohto čiastočného prehľadu môžeme zoradiť televízie podľa kultúry jazyka do poradia, v ktorom STV bude dominovať, za ňou budú stáť na zhodných pozíciách TV Markíza a TV Joj a nízky stupeň kultúry jazyka môžeme nájsť u regionálnych televíznych staníc. Toto poradie neplatí pre kritérium kvality či dynamickosti moderátora, všíma si iba jazykovú rovinu prejavu.

Veľmi často sa vyskytuje nadmerné používanie anglicizmov (a to nielen v masovej komunikácii, ale aj v bežnej reči), hoci veľakrát máme pre tieto výrazy slovenské ekvivalenty.

V mnohých prípadoch použitia anglických slov nejde o nevyhnutnosť, ale verí sa tomu, že význam slova bude v dnešnej dobe masívneho štúdia angličtiny okamžite jasný, keď sa použije anglické pomenovanie.